Larinka MILKOVÁ

• Larinka má dva roky a narodila sa s nevyliečiteľnou chorobou
• aby mohla napredovať, potrebuje pravidelne cvičiť a rehabilitovať
• vítaná je finančná pomoc na rehabilitačný pobyt

Angelika, matka:

"Larinka máva naďalej záchvaty, ale nie sú také časté ako predtým. Neurológ nám odporučil, aby naše dieťa  pravidelne cvičilo. Pán doktor zdôraznil, že terapie sú nevyhnutné. Odporúčali nás do národného ústavu detských chorôb v Bratislave na neurologické oddelenie. Každý polrok navštevujeme pána doktora v Bratislave. Taktiež navštevujeme gastroenterologickú ambulanciu v Poprade a logopedičku v Rimavskej Sobote. Toho času navštevujeme nefrologičku v Košiciach, keďže sme boli v nemocnici kvôli zápalu obličiek. Ako dcérka rastie, tak aj pribúdajú diagnózy. Naďalej navštevujeme súkromné rehabilitačné centrum v Košiciach a hipoterapiu v Šaci, z ktorej má Larinka radosť a taktiež jej to pomáha uvoľniť svaly, ktoré má dosť stuhnuté. Veríme, že všetko dobehneme v krátkom čase. Čím je staršia, je vnímavejšia, často sa usmieva, snaží sa povedať mama. Nám rodičom dáva neskutočnú lásku a radosť z toho, že ju máme. Nie vždy je to ľahké, asi tak ako každý z nás aj my máme lepšie a horšie dni, ale snažíme sa to zvládnuť a vieme, že spolu to dokážeme."

dátum aktualizácie príbehu:
pondelok, 16. október 2023

Angelika, matka:

"Som mama 12 mesačnej Larinky, ktorá sa narodila s nevyliečiteľnou chorobou. Môj život sa zmenil v priebehu pár minút. Nikdy by som neverila, že sa mi niečo také môže stať. Náš príbeh začal takto. Pán doktor mi povedal, že som bola iba nachladená, a preto mi vypísal lieky. Mne bolo naďalej zle, bola som stále unavená. Na lekárskej pohotovosti mi oznámili nečakanú radostnú správu. Pán doktor nám oznámil: Ste najšťastnejšia žena na svete, budete mamou. Nevedela som, či sa mám tešiť, alebo plakať, mala som ešte iné predstavy o živote. Celé tehotenstvo bolo ťažšie, stále mi bolo zle. Do poradne som chodievala pravidelne a každý mesiac mi bolo povedané, že je všetko v poriadku. V 34. týždni som sa zrazu po ultrazvuku dozvedela, že dieťatko má menšiu váhu, ako by malo mať. Nakoniec som skončila v nemocnici, kde mi lekári povedali, že dieťatko má menšiu hlavičku. Oznámili mi strašnú správu, vraj moja dcérka bude vážne chorá, mám sa pripraviť na to najhoršie a to, že pri pôrode môže zomrieť. Niečo takéto by nemala počuť žiadna budúca mamička. V kútiku duše som dúfala, že sa pán doktor mýli a nakoniec bude všetko v poriadku. V deň „ D“ prišla na svet naša dcérka Larinka. Na druhý deň za mnou prišiel pán primár a oznámil mi, že má mikrocefáliu - atrofiu mozgu. Bude ležiaca, nebude vedieť rozprávať. Nevedela som si predstaviť, ako to zvládneme. Ale keď som si ju zobrala do náručia a ona na mňa pozrela tými krásnymi očkami, pocítila som ozajstnú materinskú lásku, ktorá mi dala silu žiť. Dnes má Larinka 1 rok a snažíme sa ako vieme. Denne sme cvičili Vojtovu metódu, prešli sme na metódu Bobath, pretože čím je staršia, tým je náročnejšie ju udržať. Nevyhnutné sú aj terapie, ktoré pomáhajú zregenerovať svalstvo v okolí chrbtice. Tomuto cieľu máme všetky terapie prispôsobené, odborníci nám odporúčali rehabilitačné pobyty, ktoré sú veľmi náročné na finančné prostriedky. I napriek ťažkej situácii sme my rodičia odhodlaní bojovať zo všetkých síl. Môj partner, otec našej Larinky síce pracuje, ale náklady na liečbu našej dcérky, ktorá už teraz zápasí s niekoľkými rizikovými diagnózami je pomerne náročné zvládnuť. Aj napriek výdatnej materiálnej aj finančnej pomoci našich rodičov, ktorí by pre svoje vnúčatko urobili aj nemožné, je táto životná skúška na hranici únosnosti. Vieme, že naša dcérka bude bojovať so svojou chorobou, s ktorou jej budeme všemožne pomáhať. Chceme a budeme bojovať, aby mohla žiť plnohodnotný život aj napriek tomu, že jej diagnózy ju budú sprevádzať stále. Vieme, že odborná liečba, vrátane rehabilitácií, ktoré si vyžadujú značné finančné náklady a aj vďaka našej trpezlivosti prinesú požehnané ovocie, naša dcérka sa bude môcť zaradiť čo najviac do bežného spoločenského života. Pre nás rodičov je to náročné a vyčerpávajúce, ale Larinkina radosť a iskry v jej očkách nás posúvajú a dodávajú silu. Vyzbierané finančné prostriedky by sme chceli použiť na rehabilitácie v Centre Liberta v Košiciach. Ďakujeme."

dátum zverejnenia príbehu:
utorok, 4. október 2022