
Píše Damiánkova matka:
"V roku 2006 sme asi ako každý mladý pár zatúžili po rodine. Po správe, že biologické deti mať nemôžeme, sme sa rozhodli pre adopciu. Vybavili sme všetky náležitosti a čakali. V roku 2012 prišiel vytúžený telefonát, že sa narodil chlapček, ktorý potrebuje rodinu. Narodil sa predčasne približne v 34 týždni, nedýchal, musel byť kriesený. Pritom sa mu poškodil mozog. Má encefalopatiu a hypotóniu. Mesiac bol v nemocnici a odtiaľ sme si ho doniesli domov. Dali sme mu meno Damian. Začali sme intenzívne cvičiť a robiť všetko preto, aby dohnal rovesníkov, ale čim bol väčší, tým viac sme videli rozdiel. Neskôr sa pridružila epilepsia , ADHD a autizmus s mentálnou retardáciou. Ako plynul čas a my sme nechceli aby syn vyrastal sám, požiadali sme o ďalšie dieťatko. Po 4 rokoch čakania nám zavolali, že majú 14-mesačného chlapčeka, ktorý bol vrátený pestúnmi do centra pre deti a rodiny (detský domov) a či nemáme záujem. Chlapček sa volá Markus a je v našej rodine 2 roky, mal veľmi ťažký štart do života, nezažil starostlivosť a lásku. Namiesto toho vedel už v útlom veku, čo je nezáujem, hlad . Nakoľko na Markuskovi sme si všimli že vývojovo nenapreduje a ťažko sa dostávame dopredu, začali sme to riešiť. Markusko má tiež diagnostikované ADHD, nočný des a atypický autizmus (čakáme na potvrdenie aj psychiatrom). Obe deti sú úžasné, potrebujú veľa lásky, stabilný a bezpečný domov, ktorý sa im snažíme najviac ako vieme zabezpečiť. Nakoľko terapie si musíme hradiť a pre oboch sú veľmi potrebné, potrebovali by sme pomoc, aby sme im to v čo najväčšej miere vedeli zabezpečiť. Ďakujeme.
dátum zverejnenia príbehu:
streda, 13. apríl 2023