
Píše Ivana Kráľová, matka:
Dobrý deň, volám sa Ivana a som maminkou mojej úžasnej dcérky Lucinky. Som zdravotná sestra a dlhé roky som žila v Čechách, kde sa mi z dlhodobého vzťahu narodila dcérka. Krátko po narodení nás otec dcérky opustil. Náš príbeh sa začal bezmála pred 8 rokmi. Tehotenstvo bolo takmer bezproblémové až na pár dní pred jeho ukončením. Začalo to bolesťou žalúdka, kedy ma môj gynekológ uistil, že je to v poriadku. Ďalší deň pichanie v podbrušku, kde ma z pohotovosti hneď odviezli na neonatológiu a boj sa začal. Lucinka sa narodila v 26,6tt s váhou 495g a 30cm. Ostala som s ňou v nemocnici necelých 7 mesiacov. Boli to veľmi náročné, často bezmocné a zúfalé dni, ktoré sa striedali s tými krásnymi. Prognózy boli rôzne, ale ja som verila, že všetko bude dobré. Domov sme sa vrátili k mojej mamke na Slovensku a do prvého roka ešte bola Lucinka na kyslíku pre bronchopulmonálnu dyspláziu. Takže sme mali oxygenator, oxymeter a prechádzky len do 50m, keďže sme nemali "nárok" na prenosnú kyslíkovú bombu. Dcérka sa vyvíjala svojím tempom, pomaličky napredovala. Navštevovali sme 12 špecialistov, teraz ešte ostala rehabilitácia, neurológ, kardiológ, pľúcna amb., logopédia, nefrológia, ortopédia. Veľmi nám pomohli kúpele v Kováčovej a rada by som ich absolvovala s Lucinkou opäť,lebo jej výrazne pomohli v každej oblasti. Má i viacero ortopedických diagnóz z predčasného pôrodu a nosí od malička ortopedické topánky a od leta aj hrudnú ortézu. Bývam s ňou sama v podnájme, nie je jednoduché všetko zvládnuť, ale i tak som nesmierne vďačná a šťastná, že ju mám 🙂. Veľmi ďakujeme všetkým darcom a aj tejto úžasnej nadácii, ktorá nám veľmi pomohla. Veľká vďaka. Ivana s Lucinkou
dátum zverejnenia príbehu:
utorok, 2. november 2021